V severných zemepisných šírkach je aktívny kyslík mimoriadne obľúbenou alternatívou dezinfekcie chlórom. Na účely merania je však v zásade dôležité, či použité médium obsahuje persíran alebo peroxid. Voda dezinfikovaná médiami obsahujúcimi persulfát sa meria podľa metódy DPD č. 4. Pri použití dezinfekčných médií obsahujúcich peroxid sa používajú tablety peroxidu vodíka v spojení s tabletami Acidifying PT. V oboch prípadoch je označenie "aktívny kyslík (O2)" v skutočnosti zavádzajúce. Nejde o molekulárny kyslík, ktorý oxiduje (dezinfikuje); ide skôr o kyslíkový radikál, ktorý sa pomerne rýchlo spája s ďalším radikálom a vytvára molekulárny kyslík (vzduch, ktorý človek dýcha). To je tiež hlavná nevýhoda tejto metódy, pretože dezinfekčný účinok netrvá dlho a je dosť obmedzený. Preto sa pri dezinfekcii aktívnym kyslíkom spravidla v pravidelných intervaloch pridáva chlór. Pri metóde DPD N° 4 však môže dôjsť k falošným údajom (pri súčasnom použití chlóru aj aktívneho kyslíka), pretože jodid draselný obsiahnutý v tejto tablete katalyticky štiepi persírany, a tak sa uvádza súčet persíranov a chlóru.

KS4,3 Kyslosť je známa aj ako m-alkalita, celková alkalita, hydrogénuhličitanová tvrdosť, kyslá pufrovacia schopnosť, dočasná tvrdosť, ... Alkalita opisuje schopnosť vody pufrovať zvýšenie hodnoty ph vplyvom chemických látok (flokulanty, dezinfekčné prostriedky - napr. chlórové prípravky - znižujúce alebo zvyšujúce pH). Na zabezpečenie dostatočného pufrovacieho účinku by alkalita mala dosahovať minimálne 0,7 mol/m3 a/alebo mmol/l. Táto hodnota predstavuje hydrogénuhličitanové látky rozpustené vo vode. Pufrovací účinok v rozsahu pH 4,2 - 8,2 závisí od rovnováhy medzi hydrogénuhličitanovými iónmi a oxidom uhličitým rozpusteným vo vode. Ak sa pridajú chemické látky, ktoré znižujú hodnotu pH vody (kyseliny), hydrogénuhličitanové ióny sa s nimi spoja za vzniku kyseliny uhličitej (ktorá sa následne rozpustí na oxid uhličitý a vodu) a vody. Pri hodnote pH 4,3 sú všetky hydrogénuhličitanové ióny vyčerpané; preto sa používa označenie KS4,3 Acidity. Ak sa naopak pridajú chemikálie, ktoré zvýšia hodnotu pH (zásady), potom sa z rozpusteného oxidu uhličitého a vody opäť vytvoria hydrogénuhličitanové ióny. Zmenený vzťah medzi rozpusteným oxidom uhličitým a hydrogénuhličitanovými iónmi tak určuje novú hodnotu pH. Pufrovacia kapacita vody sa stáva príliš nízkou pri zásaditosti nižšej ako 0,7 mmol/l, čo sťažuje určenie hodnoty pH. V takýchto prípadoch malé množstvá kyselín a zásad okamžite a intenzívne zmenia hodnotu pH. Okrem toho bude mať voda korozívny účinok na potrubné rozvody. Príliš nízku hodnotu zásaditosti možno zvýšiť pridaním hydrogénuhličitanu sodného a/alebo uhličitanu sodného. Pri vysokých hodnotách alkalinity je však pufrovací účinok príliš veľký a na dosiahnutie zmeny pH je potrebné veľké množstvo regulátorov pH. Okrem toho, keď sú podmienky nepriaznivé (oteplenie, pH > 8,2), vápnik má tendenciu sa zrážať, pretože z hydrogénuhličitanových iónov vznikajú uhličitanové ióny, ktoré zasa v prítomnosti vápnika alebo horčíka tvoria vo vode nerozpustné zlúčeniny (pozri časť Celková tvrdosť). Príliš vysokú alkalitu možno korigovať aspoň čiastočnou výmenou vody. Keďže hodnoty pH nad 8,2 zastavia rovnováhu medzi hydrogénuhličitanovými a uhličitanovými iónmi, alkalita vody sa potom musí (hodnota pH nad 8,2) merať metódou Alkalinity-P.

Používanie brómu ako dezinfekčného prostriedku sa stáva obľúbenou alternatívou chlóru. Výhodou tejto metódy je, že kombinovaný bróm je v porovnaní s kombinovaným chlórom (chloramínom) bez zápachu. To znamená, že dezinfekčný účinok je rovnaký, ale ľudské sliznice nie sú podráždené. Medzi nevýhody používania brómových prípravkov však patrí obmedzený oxidačný účinok a vyššia cena a riziko manipulácie. Často sa používa kombinácia brómu a chlóru; to však sťažuje určenie koncentrácie. Podľa metódy DPD č. 1 sa teraz pri meraniach uvádza (ak sa používa chlór s brómom) celková koncentrácia voľného a celkového brómu a voľného chlóru. Na stanovenie koncentrácie brómu v tomto špeciálnom prípade sa musí voľný chlór prepočítať na kombinovaný chlór pomocou DPD-glycínu. Na rozdiel od chlóru konfirmačné činidlo "DPD N° 1" pracuje s voľným aj kombinovaným brómom, čím vždy stanovuje celkový obsah brómu.

Chlór (vo forme chlórnanu sodného, chlórnanu vápenatého, plynného chlóru, chlórovaných izokyanurátov...) sa stal hlavným dezinfekčným prostriedkom na dezinfekciu vody v bazénoch a na kúpanie na celom svete. Pri meraní koncentrácie chlóru prítomného vo vode sa podľa normy DIN EN 7393 rozlišujú 3 čiastkové hodnoty. 1 Voľný chlór: Chlór prítomný vo forme kyseliny chlórnej, iónov chlórnanu alebo rozpusteného elementárneho chlóru. 2. Kombinovaný chlór: Podiel celkového chlóru prítomného vo forme chloramínov a všetkých chlórových derivátov organických dusíkatých zlúčenín. 3. Celkový chlór: Súčet prvých dvoch foriem. Zatiaľ čo voľný chlór je okamžite k dispozícii na dezinfekčné pôsobenie, dezinfekčný potenciál kombinovaného chlóru je značne obmedzený. Chloramíny sú zodpovedné za typický zápach vnútorných bazénov a podráždenie ľudských slizníc, čo má za následok začervenanie očí. Zástupcom tejto triedy látok je trichlorid dusíka, ktorý ľudia vnímajú už pri koncentrácii 0,02 mg/l. Voľný chlór sa meria podľa metódy DPD č. 1. Indikátorová chemická látka N,N-dietyl-p-fenyléndiamín sulfát (DPD) sa oxiduje chlórom a mení farbu na červenú. Čím intenzívnejšie je sfarbenie, tým viac chlóru je vo vode prítomného. Koncentráciu chlóru možno teraz určiť fotometrickým meraním alebo optickým porovnaním s farebnou stupnicou. Ak sa teraz k tejto vzorke pridá tableta DPD N° 3, zobrazí sa aj viazaný chlór. Nameraná hodnota preto teraz zodpovedá celkovej koncentrácii chlóru. Koncentrácia kombinovaného chlóru zodpovedá rozdielu medzi celkovým chlórom a voľným chlórom. Keďže aj najmenšie stopy účinnej chemickej látky z tabliet DPD N° 3 spôsobujú, že sa do merania zapája kombinovaný chlór, je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa meracie zariadenie pred ďalším meraním DPD N° 1 mimoriadne starostlivo vyčistilo, aby sa predišlo chybe merania. Odporúča sa používať dve rôzne meracie nádoby (jednu spravidla na meranie voľného a druhú spravidla na meranie hodnôt celkového chlóru).

Oxid chloričitý (2,33-krát ťažší ako vzduch) je známy ako plynná zlúčenina halogénu, chlóru a kyslíka (ClO2); jeho výhodou oproti čistému chlóru je, že menej ovplyvňuje vnímanie vône a chuti a že pôsobí aj ako antivírus. Oxid chloričitý sa vyrába aj v špeciálnych zariadeniach v blízkosti miesta výroby kombináciou plynného chlóru a/alebo nedostatočne chlórovanej kyseliny a tekutého roztoku chloritanu sodného (NaClO2) (10:1). Ako priemerné minimálne/maximálne hodnoty sa predpokladajú 0,05 mg/l - 0,2 mg/l.

Pri použití organických chlórových produktov (kyselina trichlórizokyanurová a dichlórizokyanurát sodný) vytvára nosič chlóru tzv. kyselina izokyanurová. Zatiaľ čo výhoda organických chlórových produktov jednoznačne spočíva vo vyššom podiele aktívneho chlóru (až 90 %), nosná látka kyselina izokyanurová môže pri vysokej koncentrácii vo vode (> 50 mg/l) obmedziť rýchlosť, akou môže chlór zničiť baktérie. Odporúča sa preto merať kyselinu kyanurovú rovnako pravidelne ako obsah chlóru v bazéne, aby sa táto skutočnosť neznehodnotila pridaním väčšieho množstva chlóru (čo vedie k vyššiemu množstvu pridanej kyseliny izokyanurovej).

V nedestilovanej vode sa nachádzajú v podstate rozpustené soli patriace k prvkom alkalických zemín vápniku a horčíku. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytovať aj stroncium a bárium. Tie sa spájajú s uhličitanovými iónmi a vytvárajú vo vode nerozpustné zlúčeniny (vápnik). Prostredníctvom merania celkovej tvrdosti sa meria potenciálne nebezpečenstvo zrážania vápnika, pretože potrebné uhličitanové ióny sa tvoria z hydrogénuhličitanových iónov pri zahrievaní vody alebo pri hodnotách pH, ktoré sú vyššie ako 8,2 (komp. Alkalita). Pri meraní tvrdosti vápnika (proces s tabletami SVZ1300) sa meria len časť rozpusteného vápnika vo vode. Množstvo rozpusteného horčíka vo vode sa určí z rozdielu medzi meraním a celkovou tvrdosťou.

V severných zemepisných šírkach je aktívny kyslík mimoriadne obľúbenou alternatívou dezinfekcie chlórom. Na účely merania je však v zásade dôležité, či použité médium obsahuje persíran alebo peroxid. Voda dezinfikovaná médiami obsahujúcimi persulfát sa meria podľa metódy DPD č. 4. Pri použití dezinfekčných médií obsahujúcich peroxid sa používajú tablety peroxidu vodíka v spojení s tabletami Acidifying PT. V oboch prípadoch je označenie "aktívny kyslík (O2)" v skutočnosti zavádzajúce. Nejde o molekulárny kyslík, ktorý oxiduje (dezinfikuje); ide skôr o kyslíkový radikál, ktorý sa pomerne rýchlo spája s ďalším radikálom a vytvára molekulárny kyslík (vzduch, ktorý človek dýcha). To je tiež hlavná nevýhoda tejto metódy, pretože dezinfekčný účinok netrvá dlho a je dosť obmedzený. Preto sa pri dezinfekcii aktívnym kyslíkom spravidla v pravidelných intervaloch pridáva chlór. Pri metóde DPD N° 4 však môže dôjsť k falošným údajom (pri súčasnom použití chlóru aj aktívneho kyslíka), pretože jodid draselný obsiahnutý v tejto tablete katalyticky štiepi persírany, a tak sa uvádza súčet persíranov a chlóru.

Ozón sa skladá z 3 atómov kyslíka (O3). Je to nestabilná molekula a po pomerne krátkom čase sa buď na vzduchu, alebo pri rozpustení vo vode rozpadá na kyslík, O2 a kyslíkový radikál. Oxidačný účinok tohto kyslíkového radikálu je veľmi silný a depotný účinok je vylúčený, pretože dva radikály sa okamžite spoja na O2. Ozón sa vyrába priamo na mieste pomocou výrobníkov ozónu a iných potrebných zariadení podobných prístrojom. Vyžadujú sa osobitné pravidlá a bezpečnostné opatrenia, pretože ozón je 10-krát jedovatejší ako chlór. Ozon sa teda používa len počas jedného dávkovacieho úseku - mimo bazéna - a pred ďalším použitím sa musí odfiltrovať (aktívne uhlie). Maximálna povolená koncentrácia ozónu pridávaného do bazéna je len 0,05 mg/l, preto je ozón ako dezinfekčný prostriedok nedostatočný a vyžaduje si doplnenie inými - spravidla chlórovými - dezinfekčnými prostriedkami. Ozón ničí baktérie, oxiduje organické znečistenie (napr. močovinu), znižuje spotrebu chlóru a nezanecháva za sebou žiadne dráždivé stopy. Najlepším meracím zariadením je spravidla ľudský nos, ktorý dokáže vnímať koncentráciu ozónu 1:500 000. Ozón v kombinácii s chlórom sa však môže merať metódou DPD. Pridaním glycínu sa ozón eliminuje, takže sa môže merať len samotný chlór, pričom obsah ozónu sa určí z rozdielu.

Hodnota pH (potentia Hydrogenii) je mierou sily kyslého a/alebo zásaditého účinku vodného roztoku. Je mimoriadne dôležitá pri príprave vody na kúpanie, pretože okrem iného ovplyvňuje účinnosť dezinfekčných prostriedkov a znášanlivosť vody s pokožkou, očami a materiálmi. Hodnota pH 5,5 je pre pokožku ideálna. Potom by však voda mala toľko kyselín, že by kovové materiály nielenže skorodovali, ale začali by páliť oči, pretože slzy majú hodnotu pH medzi 7,0 a 7,5. Preto je potrebné nájsť kompromis. Pokiaľ ide o kompatibilitu materiálov, hodnota pH by v žiadnom prípade nemala klesnúť pod 7,0. Hodnoty pH vyššie ako 7,6 budú mať zároveň dermatologické účinky a ovplyvnia aj účinnosť dezinfekčného prostriedku, čím negatívne ovplyvnia rýchlosť, s akou sa dajú zničiť baktérie. V zásade: Pri hodnotách pH nad 7,5 = sa začína ničiť prirodzená vrstva pokožky, ktorá chráni pred kyselinami (>8,0); v (stredne) tvrdej vode dochádza k zrážaniu vápnika (>8,0); dezinfekčný účinok chlóru klesá s (>7.5) hodnoty pH pod 7,0 = vznikajú chloramíny, ktoré dráždia sliznice a spôsobujú podráždenie čuchu (<7,0); objavuje sa korózia v (inštalovaných) častiach s obsahom kovov (<6,5); problémy s flokuláciou (<6,2).

Močovina je organický kontaminant, ktorý sa do vody v kúpeľoch dostáva najmä prostredníctvom ľudských výlučkov, ako je moč alebo pot. Koncentrácia sa zvyšuje pri veľkom objeme vody na kúpanie alebo vplyvom tepla. Samotná močovina je kryštalická a bezfarebná zlúčenina, ktorá je úplne rozpustná vo vode. Vo vode sa močovina rozkladá pomocou enzýmov alebo baktérií prítomných vo vode na CO2 a amónium. Rozklad však môže byť aj oxidačný. Hoci samotná močovina je bez zápachu, pri oxidácii s dezinfekčným prostriedkom, ako je chlór, vznikajú tzv. chloramíny, ktoré sú zodpovedné za charakteristický chlórový zápach a sú známe aj ako viazaný chlór. Keďže sa pri reakcii spotrebúva aktívny chlór, môže byť potrebné následné dávkovanie dezinfekčného prostriedku. Močovina je preto dobrým ukazovateľom stupňa kontaminácie vody na kúpanie. Metóda detekcie je enzymatická, preto sa musí PL Urea 2 Reagent skladovať pri teplote 4 °C - 8 °C a vzorka sa musí merať pri teplote vody 20 °C - 30 °C.

Biguanidové dezinfekčné prostriedky sú tiež čoraz populárnejšie ako alternatíva chlóru. Okrem iných náhradných materiálov, ako je napríklad ozón alebo aktívny kyslík, biguanidy sa nezhodujú so zlúčeninami chlóru, brómu, medi alebo striebra. Napriek tomu je potrebné použiť protilátky, pretože biguanidy nemajú oxidačný účinok, ktorý je potrebný napríklad na rozklad organických materiálov, ako sú močoviny a pot. Na tento účel sa okrem biguanidu spravidla používa peroxid vodíka (H2O2).